Pranie peňazí
Čo je pranie špinavých peňazí?
Cieľom veľkého počtu trestných činov je vytvoriť zisk pre jednotlivca alebo skupinu, ktorá trestný čin spácha. Bielenie peňazí je spracovanie týchto výťažkov z trestnej činnosti za účelom zatajenia ich nezákonného pôvodu. Tento proces je mimoriadne dôležitý na neustále protiúčinky proti aktivitám súvisiacim s bielením peňazí.
Nelegálny predaj zbraní, pašovanie a činnosť organizovaného zločinu, vrátane napríklad obchodu s drogami a prostitúciou, môžu prinášať obrovské sumy peňazí. Veľké zisky môžu vzniknúť aj v dôsledku zpronever, vnútorného obchodovania, úplatkárstva a podvodov s počítačovými systémami, čo môže viesť k pokušeniu „legalizovať“ nezákonne získané prostriedky prostredníctvom prania špinavých peňazí.
Keď nezákonná činnosť prinesie značné zisky, jednotlivec alebo skupina, ktorá ju vykonáva, musí nájsť spôsob, ako ovládať prostriedky, aniž by upozornil na danú činnosť alebo zúčastnené osoby. Zločinci to robia tak, že maskujú zdroje, menia formu alebo presúvajú prostriedky na miesto, kde pravdepodobne nebudú vzbudzovať pozornosť.
Medzinárodná skupina pre boj proti praniu peňazí (FATF) bola založená na samite skupiny G7 v Paríži v roku 1989 za účelom rozvoja koordinovanej medzinárodnej reakcie na rastúce obavy týkajúce sa prania peňazí. Skupina FATF následne vypracovala 40 odporúčaní, ktoré stanovujú opatrenia, aké by mali prijať jednotlivé krajiny na zavedenie účinných programov na boj proti praniu peňazí.
Čo je AML?
Výraz „proti praniu peňazí“ sa konkrétne vzťahuje na všetky politiky a zákony, ktoré zaväzujú finančné inštitúcie k proaktívnemu dohľadu nad klientmi za účelom predchádzania praniu peňazí a korupcii.
Postupy a politiky v oblasti AML koordinujú národné orgány (napr. NCA vo Veľkej Británii) a medzinárodné organizácie (napr. FATF alebo Úrad OSN pre drogy a zločin). Všetky tieto subjekty neustále bojujú proti praniu špinavých peňazí.
Pravidlá o boji proti praniu špinavých peňazí na základe 5. smernice o boji proti praniu špinavých peňazí: 5. smernica o boji proti praniu špinavých peňazí (smernica (EÚ) 2018/843), ktorou sa mení a dopĺňa 4. smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, bola zverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie 19. júna 2018. Členské štáty ju mali do svojich právnych predpisov preniesť do 10. januára 2020.
Týmito novými ustanoveniami sa značne zlepšila výbava Únie na prevenciu pred zneužívaním finančného systému na pranie peňazí a financovanie teroristických aktivít.
Tieto novely boli zavedené na:
- zvýšenie transparentnosti prostredníctvom zriadenia verejne dostupných registrov pre spoločnosti, trusty a ďalšie právne úpravy;
- Posilniť právomoci finančných spravodajských jednotiek EÚ a zabezpečiť im prístup k širokému spektru informácií na plnenie ich úloh;
- Obmedzenie anonymity súvisiace s virtuálnymi menami a poskytovateľmi peňaženiek, ale aj s predplatenými kartami.
- Rozšíriť kritériá na posudzovanie krajín s vysokým rizikom a zlepšiť záruky pre finančné transakcie do týchto krajín a z nich;
- Zriadenie registrov alebo systémov na vyhľadávanie údajov o centrálnych bankových účtoch vo všetkých členských štátoch;
- Zlepšenie spolupráce a výmeny informácií medzi dozornými orgánmi v oblasti proti prania špinavých peňazí, medzi nimi a medzi nimi a dozornými orgánmi v oblasti bankovníctva a Európskou centrálnou bankou.